DIGITALIZÁCIA BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI

Digitalizácia našej budúcnosti poviedie k významným zmenám na pracovných trhoch, a to nielen v jednotlivých sektoroch ale aj v pracovných štruktúrach. Tieto zmeny si vyžiadajú, aby zamestnanci boli kreatívni a prispôsobiví. Nárast využívania nových technológii kladie vyšší dôraz na samotných pracovníkov a ich pracovné výkony a zručnosti. Predikovať, aké pracovné miesta vzniknú, je však veľmi komplexná úloha, keďže do úvahy treba brať premenné s vysokým stupňom neistôt ako sú: recesia, fluktuácia meny, objavy, inovácie, pandémie a iné.

DIGITALIZÁCIA vs. ZAMESTNANOSŤ

Každý vedecko-technický progres predstavuje posun našej spoločnosti na vyššiu úroveň. Prostredníctvom neho dochádza k zvyšovaniu efektívnosti výroby ako aj úrovne riadenia služieb, ktoré prispievajú k úspore časového fondu produktívnej časti obyvateľstva. Ako však bude vplývať progres technológii na budúcu zamestnanosť?

Zavádzanie automatizácie sa dotýka nielen odvetvia výroby ale aj služieb. Viac ako 50% činností sa postupne pretransformuje vplyvom inovácii do automatizovanejšej formy. Táto zmena však nemusí jednoznačne vyvolať iba negatívny efekt vo vzťahu k trhu práce nakoľko zmena celospoločenských potrieb prispieva k dynamizácii zániku niektorých dnešných pracovných pozícií, no na druhej strane podporuje vznik tých nových.

Negatívnym dopadom na rekvalifikáciu, t.j. reálne predikovateľnou priepasťou na trhu práce sa zrejme stane potencionálny nezáujem zo strany ľudí o nový trh práce, čo povedie k významnejšej polarizácii ľudskej spoločnosti.

Zmeny taktiež zasiahnu aj sektor služieb. Digitalizácia a automatizácia budú postupne prenikať ešte výraznejšie do bankovníctva, financií, všeobecnej administratívny a aj do maloobchodu, ktorý bude tvoriť tak ako aj dnes významnú časť produktívnej spoločnosti, generujúcej príjmy do štátnych pokladníc prostredníctvom daní. Nárast online predaja služieb bude viacej orientovaný na uspokojovanie potrieb pre koncových zákazníkov, čo vyvolá predikovaný nárast dopytu po nových pracovných miestach v sektore služieb ako medzičlánku.

Či nás v budúcnosti nahradia vyspelé technológie nie je otázkou: Či ale kedy? No vždy je potrebné brať do úvahy, že automatizácia a robotizácia prinášajú so sebou aj vyššiu mieru a potrebu ich údržby a kontroly, čo si bude vyžadovať stálu prítomnosť práve ľudského faktora. Návrat do minulosti už nie je možný, no progres spoločnosti môže byť vo veľa veciach pre nás prospešnejší. Na jednej strane bude dochádzať k zefektívňovaniu pracovného času a zároveň budeme zvyšný čas môcť vo vyššej miere venovať k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne. Lebo iba pracovitým a vzdelaným jednotlivcom bude patriť budúcnosť sveta.

DIGITALIZÁCIA vs. VZDELÁVANIE

Vzdelávanie môžeme definovať ako proces uvedomelého a aktívneho získavania, odovzdávania, sprostredkovania a utvárania sústavy vedomostí a/alebo zručností človeka. Neodmysliteľnou súčasťou vzdelávania je popri študentoch aj aktívna prítomnosť lektora alebo učiteľa.

Lavice a stoličky vyrobené z dreva alebo plastu, tabuľa a miestnosti plné sedem až x-ročných ľudí, nachádzajúcich sa v kamenných inštitúciách s veľkým nápisom: ŠKOLA alebo UNIVERZITA. Toto je súčasný obraz inštitucionálneho vzdelávania, ktorý v priebehu niekoľkých rokov tiež prejde svojim transformačným procesom. On už v podstate premenou prechádza, čoho dôkazom je nárast online formy vzdelávania.

Tradičný koncept edukácie sa tiež v budúcnosti dotkne aj samotného pedagogického personálu, ktorý už teraz prechádza na online formu a v budúcnosti bude s najväčšou pravdepodobnosťou nahrádzaný umelou inteligenciou (A.I.). Požiadavky, kladené na študentov získajú nový rozsah, kde je možné očakávať v budúcnosti tiež čiastočnú alebo úplnú elimináciu, dnes známych vyučovacích predmetov. Nástupom ako aj rozmachom digitalizácie vzniknú vysoko-cielené programy, ktoré budú v rámci personifikovaných predispozícii každého jedinca podporovať v jeho osobnostný rast ako aj triedne zaradenie. Vzdelávanie sa tak stane cestou prípravy k vopred určenému budúcemu profesijnému zaradeniu. Tým sa do významnej miery eliminuje neprimerané generovanie počtu síce teoreticky vzdelaných, no profesijne a prakticky nezaraditeľných ľudí.

Školské lavice nahradí prostredie virtuálnej reality, kde študenti budú vzájomne komunikovať iba prostredníctvom interných sociálnych sietí, ktorých edukatívne orientovaná vzájomná komunikácia bude kontrolovaná práve AI, a to s cieľom eliminácie skresľovania informácií, ktoré by mohli niesť v sebe nepresné prvky. Veď čo sa raz zle v škole naučíme, to nám môže v ďalšom živote chýbať alebo uškodiť.

Určite vám pri čítaní týchto riadkov niektorým behá mráz po chrbte a neviete si to predstaviť, no naše budúce generácie sa do takéhoto prostredia už narodia, a preto ho budú vnímať ako prirodzenú súčasť a proces ich osobnostného vývoja a rastu. To iba my, čo sme zažili „vôňu“ školského prostredia, špinavých rúk od kriedy a vzájomných fyzických momentov, prežitých so spolužiakmi, budeme môcť zaspomínať si, aké len to bolo kedysi iné-úžasné…

ČO JE CBDC?

Trend, ktorý spustili digitálne meny je nezvratný. Úbytok hotovostných transakcii dynamicky mení spôsob nášho platenia ako aj vnímania platobných mien a ich praktického používania. Digitálne meny sa dostali do popredia ako potenciálny alternatívny spôsob platieb. Neustále prechádzajú spôsobom a technologickým vývojom zdokonaľovania, a to primárne vo vzťahu k ich praktickému aplikovaniu.

Kto by dnes povedal, že prvý pokus o decentralizáciu, nájdenia spôsobu ako sa odčleniť od tradičného bankového platobného systému mal svoje počiatky už v deväťdesiatich rokoch (David Chaum — americký kryptograf a tvorca eCash — prvého systému anonymného prevodu peňazí).

Práve iniciatíva súkromného sektora stála za vznikom alternatívneho systému, o ktorý dnes prejavujú záujem aj centrálne banky, ktoré pripravujúce emisiu centrálnych digitálnych mien, označovaných skratkou CBDC (Central bank digital currency).

Za pozornosť stojí príklad ECB (Európskej centrálnej banky), ktorá zvažuje uviesť digitálnu menu na trh do roku 2025. Približne polovica centrálnych bánk už dokonca pokročila v koncepčnom výskume smerom k pilotným projektom. Čína plánuje zaviesť digitálnu štátom podporovanú menu “e-jüan” do februára 2022. Bahamy zaviedli ku koncu roka svoj “pieskový dolár”, čo ich v tomto smere robí jednou z najpokrokovejších krajín na svete.

Aký je rozdiel medzi kryptomenami a CBDC? Kryptomena je mena, ktorá nie je podporovaná centrálnou bankou alebo inou verejnou inštitúciou. Tým sa líši od CBDC, čo je digitálny ekvivalent hotovosti, a rovnako ako hotovosť, predstavuje formu dlhu v centrálnej banke. Prijímanie kryptomien je teda úplne založené na dôvere užívateľov v technológiu. Na rozdiel od hotovosti alebo CBDC je prijatie meny nezávislé na dôvere v centrálne banky.

Aplikovanie CBDC do praxi bude predstavovať veľa rôznych čiastkových foriem. CBDC sa môžu líšiť v základných technológiách (forme použitia blockchainu), v tom čo je ich hlavným cieľom (môžu slúžiť ako bezpečné útočisko v prípade bankovej krízy, alebo ako nástroj menovej politiky).

Vzhľadom k tomu, že sa digitálne meny neustále vyvíjajú, je zavedenie verejne podporovaných digitálnych mien v záujme vlád. S CBDC by sa riziko finančnej nestability spôsobenej závislosťou na čisto súkromných platobných systémoch mohlo znížiť a navyše by CBDC teoreticky mohlo centrálnej banke tiež umožniť pevnejšie uchopenie menovej politiky. V súčasnej dobe centrálne banky zvyčajne zvyšujú úrokovú sadzbu v nádeji, že sa dostupnosť úverov z bánk zníži a ovplyvní tak reálnu ekonomiku. Podľa formy, ktorú si centrálna banka zvolí, by CBDC mohlo reálnu ekonomiku ovplyvniť priamo. Napríklad zápornými úrokovými sadzbami na účtoch centrálnej banky. Vlády by sa dokonca mohli rozhodnúť ovplyvniť aktivitu aj svojich občanov, t.j. pozitívne správanie odmeňovať digitálnymi menami a zlé zas odobratím digitálnych mien.

Aká bude budúcnosť v progrese digitálnych mien ostáva na dnes len hypotetickou otázkou. Jedno je isté, digitálne meny sa stanú súčasťou nášho systému, veď prečo by sa inak napríklad len v Európskom priestore tvorila legislatívna regulácia, označovaná pod názvom MiCA (The Markets in Crypto-Assets)?

ZLATO: STARO-NOVÝ ŠTANDARD

Zlato je zrejme jediný kov, ktorý bol príčinou vojnových konfliktov. Jeho obmedzenosť disponibilných a nevyťažených zásob robí z neho stabilizačný nástroj v časoch recesie. Preto sa práve zlato stalo podkladom pre vznik Zlatého štandardu, pri ktorom bola štátna mena tvorená buď fyzickými mincami a/alebo takými bankovkami, pri ktorých sa emitent zaručoval splatiť ich hodnotu prostredníctvom zlata. Výhodou aplikovania zlatého štandardu bola dlhodobá cenová stabilita, eliminujúca možnosť vzniku hyperinflácie.

Na tomto základe bol po skončení druhej svetovej vojny ustanovený Brettonwoodsky menový systém, ktorého podstatou bolo napojenie amerického dolára na zlato a všetky ostatné meny následne napojené na dolár. Nakoľko však dochádzalo vplyvom nerovností vývoja ekonomík štátov ako aj vplyvom zvýšenej emisie amerických bankoviek voči reálnym zásobám zlata, došlo koncom 60-tich rokov k rozpadu tohto systému. Ale až v roku 1971 americký prezident Nixon rozhodol o definitívnom opustení tejto „Zlatej kotvy“. V tom istom roku zároveň došlo k podpísaniu Smithoniánskej dohody, ktorá fixovala kurzy vybraných európskych mien voči doláru. No pokračujúca inflácia americkej ekonomiky sa postarala o pád aj tejto dohody, čím sa v roku 1973 celý systém zrútil.

Až po ekonomickej kríze z rokov 2007–2008 začali svetové veľmoci znova aktívnejšie oživovať trhy so zlatom a generovať tak nové zlaté rezervy. USA, Rusko a Čína zaktivovali „preteky“ v zásobovaní sa touto komoditou. Kým USA deklaruje v súčasnosti zásoby zlata v objeme prevyšujúcom osem tisíc ton, Rusko hovorí o nižších zásobách.

Budúcnosť však patrí digitalizácii. Preto je reálne predpokladať, že ak svetové mocnosti naplnia svoje zlaté rezervy na najvyššiu možnú úroveň, dôjde k prepojeniu nových národný kryptomien (CBDC — Central Bank digital currency) práve so zlatom a inými formami aktív, čím sa oficiálne legislatívne ustanoví nový Digitálny Štandard.